Keď sme si prečítali výzvu na vytvorenie a súťaž družstiev, mysleli sme si, že sa nás to veľmi netýka. Potom sme zistili, že sa zapájajú i základné školy a vytvárajú skupiny, v ktorých sú zaangažovaní rodičia, učitelia, sympatizanti. Rozhodli sme sa, že to skúsime. A urobili sme dobre. Nešlo iba o samotné klobásky, ale hlavne o vytvorenie funkčného tímu, v ktorom každý bude vedieť, čo má robiť. Deti zapojili svoju fantáziu a výtvarne i slovom vyjadrovali svoj pozitívny vzťah k tejto uznávanej pochúťke. Spolu s učiteľmi pripravili dekoračné návrhy, ktoré hneď v škole realizovali. Z hotového materiálu potom vytvorili príjemný priestor v stane na Hlavnom námestí. Starostlivo sme ustanovili i pracovnú skupinu, ktorá nás potom priamo reprezentovala a vyčarila také klobásky, že už pri pohľade na ne sa každému zbiehali slinky v ústach. Nebolo to veru márne! V konečnom hodnotení sme sa umiestnili v zlatom pásme, o čom máme rukolapné dôkazy v podobe zlatého prasiatka, diplomu a peknej pamätnej misky. Dôležité však bolo, že nám prišlo fandiť veľa našich žiakov i rodičov, čo bolo zasa dobre počuť pri hodnotení pred pódiom. Nálada bola vynikajúca, všetci mali na seba čas, čo je v dnešnom uponáhľanom svete priam zázračné. Veríme, že náš skvelý tím v zložení p. Paulík, p. Herc, p. Bystrický, p. Hercová, p. Adamovič sa zíde i na budúci rok a za aktívneho povzbudzovania kolegov, detí i rodičov svoje „klobásovské“ umenie potvrdí. K našej celkovej spokojnosti nemalou mierou prispelo i mesto, lebo vytvorilo výbornú atmosféru „tekvičkovou“ výzdobou, kultúrnym programom a hlavne priestranným stanom.
Vyvrcholením nášho pôsobenia na tejto vydarenej akcii však určite bola konečná konzumácia chutného, voňajúceho výrobku. Konštatujeme, že bol vynikajúci, ale mal jeden vážny nedostatok – bolo ho zúfalo málo!
