Prvý koncoročný výlet na druhom stupni sme si s 5.A skombinovali návštevou dvoch miest. Noc pred výletom nás chcela vystrašiť silnou búrkou, ale naše pozitívne myslenie prilákalo slniečko a celý deň bolo nádherne.
Ako prvé sme navštívili neďaleké Kollárovo, kde špeciálne pre nás otvorili objekt už o ôsmej. Prešli sme sa po moste, ktorému rekonštruujú strechu. Už tam sme mali pekný zážitok: videli sme mamu labuť, ako nesie na svojom chrbte svoje „škaredé káčatko“.
V areáli mlynu sme popozerali zvieratká, kto chcel, povozil sa na koni. S pani sprievodkyňou sme mali prehliadku vodného mlynu. Múzeum vodného mlynárstva je inštalované v plávajúcom mlyne, ktorý má zaujímavú históriu. Je to posledný demontovaný exemplár plávajúceho vodného mlynu, je postavený na dvoch rovnobežných člnoch a je ukotvený o breh rieky. Na jednom z člnov sme mali stručnú prednášku o histórii mlynov, potom sme sa presunuli dnu a obdivovali zariadenie mlynu. Oddýchli sme si, občerstvili sa a využili preliezky, potom sme sa snažili nájsť "Hrad mieru", ktorého zvyšky (zemný val) sú ešte zachované. Žiaľ, nepodarilo sa nám to, nakoľko k nemu nevedú žiadne ukazovatele ani cesta, ale prešli sme sa pri krásnom mŕtvom ramene.
Nasledoval druhý bod nášho programu. Aby sme ho dosiahli, museli sme sa presunúť do Kollárova na zastávku autobusu. Ten nás odviezol k Stredisku environmentálnej výchovy Dropie v srdci Žitného ostrova. Čakal nás tam vynikajúci program: zábavnou formou sa deti dozvedeli o funkcii Žitného ostrova, o lužných lesoch a ich obyvateľoch; špeciálna pozornosť bola venovaná významu hmyzu s ukážkou hmyzieho hotela. Chodili sme bosí po tráve i kamienkoch a deti si to užívali. Zahrali sa na ihrisku a pozreli si zblízka zvieratká, ktoré tam chovajú: ovce, somárika, koňa. Veľký záujem vyvolala bylinková záhrada. Ujo Laco nás zoznámil s viacerými bylinkami a deti si neskôr namiešali vlastné zdravé bylinkové nápoje. V tom teple to padlo výborne. Rovnako výborne padla neskôr aj ochutnávka medu.
Keďže v stredisku Dropie sa nachádza aj rybník, piataci dostali možnosť sa povoziť na loďke. Túto šancu využili všetci.
Odchádzať sa nikomu veľmi nechcelo, ale boli sme viazaní na spoje. Pred prestupom v Kollárove na autobus do Nových Zámkov sme ešte prispeli drobnými zmrzlinárom v Kollárove J.
Z. Valkusová
fotogaléria TU
