Vážení rodičia, zamestnanci školy, milí žiaci,
na pomyslenej časovej osi, tvorenej 1. septembrom ako začiatkom a 30. júnom ako koncom sme sa dostali do jej posledného bodu. V tento deň sa zvykne ďakovať, bilancovať, dávať si predsavzatia a niekedy sa aj so slzami lúčiť.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som v tejto tradícii pokračovala aj ja a napísala niekoľko slov....
Vážení rodičia, ďakujem vám za to, že ste si našli cestu ku škole, k pedagógom, ktorí sa starali o Vaše poklady. Verím, že sme vašu dôveru nesklamali.
Milé moje kolegyne a kolegovia, chcem vám vyjadriť svoju úctu a vďaku za vynaloženú prácu, ktorá je náročná , pokiaľ ju robíme svedomito. Pohlcuje celého človeka, berie veľa energie, pozná prehry i víťazstvá, ale našťastie sa ňou človek i pozitívne nabíja.
Pri príprave tohto príhovoru som si spomenula na Jacka Canfielda a Marka Victora Hansena a jeho „Slepačiu polievku pre dušu“ , kde je celá kapitola venovaná učiteľom. Vo všetkých príbehoch vystupuje ako postava, na ktorú sa nezabúda, svojim spôsobom nás sprevádza celý život. V jednej poviedke je radcom, potom ochrancom, spovedníkom, dôverníkom, ošetrovateľom, opatrovateľom, požičiava peniaze a poskytuje psychologické služby. Verím, že v spomínaných postavách ste sa našli i vy. Ďakujem vám za to, že dokážete byť ochrancami, spovedníkmi, psychológmi, opatrovateľmi ale i druhými mamami a otcami, ale hlavne vzorom pre žiakov.
Moje poďakovanie patrí i všetkým nepedagogickým zamestnancom, bez ktorých je chod školy nemysliteľný. Ďakujem vám za skvelú spoluprácu.
Milí žiaci, po 10 mesiacoch cesty za poznaním nastal čas bilancovania a hodnotenia vašej práce. Z rúk triednych učiteľov ste si prevzali vysvedčenia, ktoré odzrkadľujú úroveň a mieru zvládnutia školského vzdelávacieho programu.
Pred nami sú dva mesiace prázdnin. Prajem vám, aby ste si oddýchli, načerpali novú silu a energiu, spoznali veľa nových zaujímavých miest, nadviazali nové priateľstvá, ktoré vás obohatia a naplnia.
Marta Bystrická, riaditeľka školy