Náš Rastík je žiakom tretieho ročníka ZŠ na Hradnej ulici v Nových Zámkoch. Jeho život bol od narodenia ovplyvnený rôznymi zdravotnými problémami, ktoré sme za pomoci rôznych lekárov riešili raz s menším inokedy však veľkým strachom a dúfaním. Vrcholom všetkého boli dni, keď Rastík úplne prestal vidieť a my sme ho zverili do rúk lekárov nevediac, či ešte bude vidieť alebo nie. To, že sa jeho zrak podarilo vrátiť, označili sami lekári za zázrak. Dnes teda Rastík vidí, hoci nie tak stopercentne ako jeho rovesníci. Svoj handicap sa naučil korigovať rôznymi spôsobmi – sadne si bližšie ak nedovidí na obrazovku televízora, vezme si lupu ak chce čítať malé písmenká v knihe, obzrie sa na všetky strany ak chce prejsť cez cestu a periférne nevidí blížiace sa auto. Z dôvodu slabšieho videnia je v škole integrovaný a na jeho žiacke úsilie dohliada špeciálna pedagogička Simona Kunčáková spolu so špeciálnou pedagogičkou so zameraním na poruchy zraku Katarínou Kúdeľovou, ktorá za Rastíkom prichádza približne raz za polrok z Novej Bane, aby videla, ako sa Rastíkovi darí, ako sa vysporadúva so svojim stavom a či v škole nemá problémy, ktoré by nevedel prakticky zvládnuť.
Doteraz bola vždy spokojná a navrhovala pani učiteľkám iba malé úpravy – zošity s výraznejšími linajkami, väčšie číslice na matematiku a podobne. Boli to vždy drobné úpravy, ktoré pani učiteľka vždy ochotne realizovala. Naposledy však tyflopedička zbadala, že Rastík má problém pri odpisovaní z knihy. Ak si položí pred seba otvorený zošit a nad neho otvorenú knihu, nedovidí na predlohu. Musí vstávať zo stoličky a nakláňať sa, aby si prečítal predlohu. To ho jednak zdržuje, jednak rozptyľuje a navyše zle pôsobí na krčnú chrbticu. Riešením by vraj bola špeciálna sklopná lavica, ktorá by mu umožňovala položiť si všetko do polohy, ktorá mu vyhovuje, aby mohol pokojne sedieť, pracovať a mal všetko na dohľad. S pani učiteľkou sme si zaujímavý návrh vypočuli, ale boli sme si vedomí, že zaobstaranie takejto špeciálnej pomôcky závisí od finančných možností. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme v prvý školský deň školského roka 2010/11 prišli do triedy. Pani učiteľka Makatová vzala Rastíka za ruku a usadila ho do novej sklápacej lavice, ktorú pre neho zakúpil darca, ktorý nechce byť menovaný.
Pani učiteľka poďakovala anonymnému darcovi pred celou triedou. Radi by sme poďakovali touto cestou aj my. Veď je to dôkaz toho, že existuje medzi nami láska, štedrosť a prajnosť. Darcovi preto zo srdca prajeme, aby mu Pán Boh jeho láskavosť v živote mnohonásobne vynahradil. Všetko sa v živote človeku vráti a čím viac dobra človek robí, tým viac ho aj neskôr zožne v podobách, aké by sám možno nevymyslel. Preto darcovi zo srdca želáme, aby sa tak stalo aj v jeho živote. Zároveň ďakujeme všetkým ostatným, ktorí stoja Rastíkovi na blízku a akýmkoľvek spôsobom prispievajú k tomu, aby mohol napredovať, vzdelávať sa a rozvíjať.