Rodičia budúcich prvákov sa často informujú, čo sa od ich dieťaťa pri zápise očakáva. Dňa 7. februára sme v popoludňajších hodinách zahájili projekt venovaný predškolákom – HRY NA ŠKOLÁKA. Na našich pravidelných stretnutiach budeme rozvíjať základné zručnosti školskej zrelosti, ponúkneme aktivity a úlohy, s ktorými sa deti stretnú i na zápise.
Včera sme rozvíjali grafomotoriku. Predškolákom to išlo výborne, posúďte:)
Posledné hodiny literárnej výchovy sme si spestrili v 3. ročníku ľudovými rozprávkami. Žiaci si priniesli rozprávkové knižky od známych slovenských zberateľov. Čitateľský kútik v triede sme obohatili o ďalšie zaujímavé knihy. Prostredníctvom nich sme na literatúre spoznávali charakteristické znaky ľudových rozprávok. Napokon sme sa do nich vžili tým, že si každý mohol vybrať ľubovoľnú rozprávkovú postavu, ktorú na hodine stvárňoval. Úlohou ostatných bolo zistiť, ktorú postavu z ľudovej rozprávky žiak predstavuje. Zároveň sme si zasúťažili a dobre sa zabavili. Veď predsa rozprávok nikdy nie je dosť.
Mgr. Zuzana Mazúchová
S hlbokým zármutkom v srdci oznamujeme všetkým priateľom, známym a bývalým žiakom, že nás dňa 2.2.2019 opustila naša bývalá kolegyňa Mgr. Mária Palacková. Pohreb bude v kruhu rodiny.
PaedDr. Marta Bystrická
riaditeľka školy
V ŠKD sme sa s deťmi rozhodli, že si urobíme hostinu. Nemali sme však na stoloch sladkosti a chipsy, ale zdravé ovocie. Každý si pochutil na ovocných jednohubkách, ktoré si deti sami nakrájali a pripravili. Deti si precvičili samoobslužné návyky a zručnosti pri príprave ovocných mís. Vitamínové kalórie im veľmi chutili a sľúbili, že pripravia doma rodičom prekvapenie: „zdravé raňajky“.
vych. ŠKD Slniečko
Pani zima sa nás ešte stále drží svojimi studenými rukami a tak si našu pomoc zaslúžia vtáčiky, ktoré nám celú jar a leto spríjemňujú svojim štebotom. Aj my detičky z ŠKD Slniečko sme sa rozhodli pomôcť prekonať vtáčikom náročné obdobie pravidelným prikrmovaním. V školskom sade sme umiestnili kŕmidlá a tak si vtáčiky môžu pochutnať na rôznych semienkach a lojových guličkách. Každý deň ich s radosťou kŕmime a sledujeme ako vďačne privítali našu pomoc. Svedčia o tom rýchlo vyprázdnené kŕmidlá.
vych. ŠKD Slniečko
Možno to poznáte: prihlásili ste sa do projektu, ktorý je úžasný, no keď príde deň D a Vy sa ho máte zúčastniť, veľmi sa Vám nechce... Váhate: idem – nejdem?
Takto nejako sme sa cítili ráno 1. februára i my, učitelia, ktorí sme sa prihlásili do projektu Komunikácia- cesta k porozumeniu a úspechu. To sme ešte, samozrejme, netušili, kto nás bude školiť. Sami uznajte, že pani Božidara Turzonovová, Eva Chudinová, pán Jozef Bohunický a Richard Keklák, všetko prednášajúci pedagógovia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave a navyše ľudia s mnohoročnými skúsenosťami z divadelných dosiek, televíznych filmov a rozhlasu, majú čo povedať každému človeku.
Celé naše stretnutie začalo s trasúcimi sa kolenami a chvejúcim sa hlasom... Veď kto by sa pred nimi nebál otvoriť ústa? A keď sme sa dozvedeli, že celé naše stretnutie bude naším „tréningom“ s ich hodnotením a komentárom, vôbec sme sa necítili komfortne a uvoľnene. Aby toho nebolo málo, mali pre nás pripravené takmer nevysloviteľné jazykolamy!!!
Čím dlhšie sme sa však s nimi rozprávali, tým nám bolo s nimi príjemnejšie a príjemnejšie. Cez jazykolamy sme sa prebojovali k čítaniu správ a nakoniec až k tvorbe vlastného textu a jeho interpretácii pred kamerou. Každý z nás bol napätý a zvedavý na hodnotenie profesionálov. Veď rozprávať sa s deťmi a rodičmi – to je naša práca, ale kamera??? To malé lesklé sklíčko nás poriadne rozhádzalo!
Výsledky našej celodennej snahy zlepšiť svoje komunikačné zručnosti nás však prekvapili. Títo múdri, skúsení, príjemní a nebojím sa povedať, že našim srdciam čím ďalej, tým bližší učitelia každému z nás vymenovali také množstvo pozitívnych skutočností našej prezentácie, že v nás prebudili obrovskú chuť pracovať na sebe ďalej. Skromnosť, srdečnosť a otvorenosť, s akou sme sa u týchto ľudí stretli napriek ich úspechom a sláve v nás však zanechali oveľa hlbšiu stopu a odkaz: zostať samými sebou, chrániť si svoju jedinečnosť a vystupovať tak, aby každý, kto nás počúva, nepočul len naše slová a ich obsah, ale vnímal aj našu dušu.
Naše stretnutie skončilo a my sme sa s našimi učiteľmi nevedeli (nechceli!!!) rozlúčiť. Patrí im naša vďaka, že svoju prácu nerobili formálne a povrchne, ale dali nám pocítiť, že im záleží na každom z nás.
Aj takto môžu skončiť aktivity, do ktorých sa nám ráno nechce...
M. Muránska
Powered by aSc EduPage