Priamo pred našimi očami máme možno šancu pozorovať vznik novej slovenskej spisovateľky. Slávka Ihnátová, naša siedmačka, má totiž už asi rok rozpísanú knihu s pracovným názvom Živel slobody. Je neuveriteľné, koľko strán už napísala - niektorí dospelí toľko hádam nenapíšu za celý život. Téma jej knihy je veľmi pútavá, žáner v sebe mieša prvky dievčenského až rodinného románu s prvkami fantasy a teraz tak obľúbenej mágie. Veľakrát sa neviem dočkať ďalších strán. Slávka vie totiž vystupňovať zvedavosť a vniesť do príbehu nové a nečakané zápletky. Keby náhodou niekto vedel o niekom, kto by našej šikovnej, veľmi obľúbenej žiačke mohol pomôcť s vydaním knihy, budeme veľmi radi! Zatiaľ na ukážku úryvok z najnovších strán knihy:
„...Lea sa prebrala, ale oči nechala zatvorené, len si vzdychla. Ležalo sa jej veľmi dobre –celé jej telo pokrývali fialové hodvábne prikrývky a hlavu jej podopieral mäkký vankúš. Pomaly prstami hladkala malé jemné vankúšiky, ktoré boli pohodené po obrovskej posteli. Ponaťahovala si celé telo a potom konečne otvorila oči. Vyľakala sa, lebo posteľ stála v neveľkej neznámej betónovej miestnosti. Postavila sa a bosými nohami kráčala po studenom betóne. Podišla k veľkým šedým železným dverám a stisla kľučku. Dvere boli zamknuté. Začala do nich udierať...
.....Postavila sa z tvrdej zeme a zase podišla ku dverám. Všimla si, že je tam obdĺžnikový výrez slúžiaci na pozorovanie, dal sa však otvoriť len z druhej strany dverí. Lenže Lei to nedalo a chytila sa ho, prsty zatláčala do malého geometrického tvaru. Otvoril sa! A z druhej strany na Leu vykukli veľké biele oči, akoby patrili niekomu slepému. Vyľakala sa. Rýchlo cúvala, až narazila o stenu. Nikdy v živote také oči nevidela. Stále ju pozorovali...“
Zuzana Valkusová
