Tak a nadišiel čas nášho posledného spoločného výletu. Ako miesto pobytu sme si vybrali Horný Smokovec - Tatry. Miesto, kam sa človek nedostane každý deň. Pritom pre nás, ktorí sme odchovaní na rovine, je to fascinujúca scenéria. Nedbali sme na prestupy, kým sme sa nedozvedeli, že v Hronskom Beňadiku je výluka. Pán Naštický ( otecko jednej žiačky) sledoval online našu polohu a zrazu nám zavolal, že nestíhame prípoj a treba ísť za vlakvedúcim a požiadať ho, aby v centrále ŽSR zariadili mimoriadnu zmenu odchodu rýchlika Spišan o 30 minút. Toľko spôsobil presun cestujúcich autobusom z Beňadiku do Žarnovice, odkiaľ sme opäť cestovali vlakom. Aj som to okamžite spravil. Zbytočne. Dispečer v Bratislave sa rozhodol, že nedbá na všetkých cestujúcich, ktorí boli pripravení z Vrútok cestovať spomínaným rýchlikom ďalej a dal pokyn, aby rýchlik pokračoval podľa cestovného poriadku. To však spôsobilo, že i my sme ostali vo Vrútkach a museli sme čakať 2 hodiny na ďalší rýchlik. Čiže zaujímavý začiatok. Plus hodinka v Poprade a namiesto o 20.00 hod sme do nádherného penziónu Slavkovsky v Hornom Smokovci prišli o 22.30 hod. Našťastie pán Biroš nám aj v tomto vyšiel v ústrety a napriek nočnému príchodu nás čakala horúca a vynikajúca fazuľačka. Po nej prišli buchty, ktoré boli také obrovské, že keď nám na jednom tanieri priniesli štyri, mysleli sme si, že to je pre jeden stôl. Táto mega porcia však bola pre jedného a tak sme si to, čo sme nezjedli, zabalili a mal na druhý deň na desiatu a obed. Išli sme totiž na Popradské pleso. Pôvodným plánom síce bolo Hincovo pleso, no z dôvodu sústavného mrholenia ( ktoré nám ale vôbec nevadilo, ba niektorí by išli ďalej) sme sa na Popradskom plese najedli a vrátili späť do penziónu. Zvyšok dňa sme strávili spoločenskými hrami, ktorými sme pokračovali i po ďalšej vynikajúcej večeri. Nasledoval piatok a s ním i pobyt v Aquaparku v Poprade. Tam sme sa dosýtosti vybláznili vo vonkajších i vnútorných bazénoch, ako aj na toboganoch. Bolo také skvelé počasie, že aj pri vonkajšom bazéne sme mohli byť vonku a nebola nám zima. Veľmi sme sa tešili, nakoľko na celý koniec týždňa hlásili pre Tatry intenzívne búrky. S pani učiteľkou Mgr. Zuzanou Mazúchovou ( ich triednou pani učiteľkou na prvom stupni) sme sa teda dobre modlili, aby sme zažehnali zlé počasie. Večer zase spoločný program a po večeri, ktorou bol skvelý guláš, sme si pozreli film. Dnes, v sobotu sme doobedie strávili spoločenskými hrami a poobede sa išlo na Štrbské pleso. Deň sa nám kráti a my musíme ísť zajtra domov. Škoda, je tu naozaj vynikajúco. Pán majiteľ p. Biroš je mimoriadne ústretový, robí aj so skvelým personálom to, čo nám vidí na očiach. Proste paráda. Bude nám to chýbať. No je to tak, ako sa spieva v piesni od Elánu - Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí. Ďakujem Zuzka, ďakujem moje hviezdy za fantastické zážitky. V neposlednom rade ďakujem i rodičom, ktorí nám toto všetko umožnili.
Nadšený Andrej Fujas
foto a videogaléria TU
