Dnes sme sa na hodine etickej výchovy na chvíľu zastavili v uponáhľanom svete povinností, známok a školských starostí a venovali sme sa niečomu, čo sa nedá odmerať ani oznámkovať – priateľstvu.
V kruhu spolužiakov sme si prostredníctvom aktivity Pavučina priateľov pripomenuli, že každý z nás je súčasťou jedného veľkého príbehu. Príbehu, v ktorom aj obyčajné milé slovo, úsmev či podaná ruka dokážu vytvárať pevné putá. S každým vysloveným komplimentom sa medzi nami tkala nielen pavučina z vlny, ale aj pavučina dôvery, rešpektu a spolupatričnosti.
Pri pozitívnom „ohováraní“ zaznievali slová, ktoré by sme si mali hovoriť častejšie. Slová plné uznania, vďaky a obdivu. Bolo krásne sledovať, ako sa rozžiarili oči detí, keď počuli, čo si na nich ostatní vážia. Niekedy totiž stačí jedna pekná veta, aby človek celý deň kráčal o niečo ľahším krokom.
Pomocou terapeutických kartičiek sme sa rozprávali o pocitoch, radostiach, ale aj o tom, čo nás trápi. Zistili sme, že za každým úsmevom sa skrýva jedinečný príbeh a že skutočné priateľstvo vzniká vtedy, keď sa navzájom počúvame a snažíme sa porozumieť.
Dnešná hodina nám pripomenula, že priateľstvo nie je samozrejmosť. Je to vzácny dar, o ktorý sa treba starať. A možno sme si dnes všetci odniesli to najdôležitejšie poznanie – že byť dobrým priateľom je niekedy oveľa dôležitejšie, než byť vo všetkom najlepší. ❤️📚✨