Možno to poznáte: prihlásili ste sa do projektu, ktorý je úžasný, no keď príde deň D a Vy sa ho máte zúčastniť, veľmi sa Vám nechce... Váhate: idem – nejdem?
Takto nejako sme sa cítili ráno 1. februára i my, učitelia, ktorí sme sa prihlásili do projektu Komunikácia- cesta k porozumeniu a úspechu. To sme ešte, samozrejme, netušili, kto nás bude školiť. Sami uznajte, že pani Božidara Turzonovová, Eva Chudinová, pán Jozef Bohunický a Richard Keklák, všetko prednášajúci pedagógovia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave a navyše ľudia s mnohoročnými skúsenosťami z divadelných dosiek, televíznych filmov a rozhlasu, majú čo povedať každému človeku.
Celé naše stretnutie začalo s trasúcimi sa kolenami a chvejúcim sa hlasom... Veď kto by sa pred nimi nebál otvoriť ústa? A keď sme sa dozvedeli, že celé naše stretnutie bude naším „tréningom“ s ich hodnotením a komentárom, vôbec sme sa necítili komfortne a uvoľnene. Aby toho nebolo málo, mali pre nás pripravené takmer nevysloviteľné jazykolamy!!!
Čím dlhšie sme sa však s nimi rozprávali, tým nám bolo s nimi príjemnejšie a príjemnejšie. Cez jazykolamy sme sa prebojovali k čítaniu správ a nakoniec až k tvorbe vlastného textu a jeho interpretácii pred kamerou. Každý z nás bol napätý a zvedavý na hodnotenie profesionálov. Veď rozprávať sa s deťmi a rodičmi – to je naša práca, ale kamera??? To malé lesklé sklíčko nás poriadne rozhádzalo!
Výsledky našej celodennej snahy zlepšiť svoje komunikačné zručnosti nás však prekvapili. Títo múdri, skúsení, príjemní a nebojím sa povedať, že našim srdciam čím ďalej, tým bližší učitelia každému z nás vymenovali také množstvo pozitívnych skutočností našej prezentácie, že v nás prebudili obrovskú chuť pracovať na sebe ďalej. Skromnosť, srdečnosť a otvorenosť, s akou sme sa u týchto ľudí stretli napriek ich úspechom a sláve v nás však zanechali oveľa hlbšiu stopu a odkaz: zostať samými sebou, chrániť si svoju jedinečnosť a vystupovať tak, aby každý, kto nás počúva, nepočul len naše slová a ich obsah, ale vnímal aj našu dušu.
Naše stretnutie skončilo a my sme sa s našimi učiteľmi nevedeli (nechceli!!!) rozlúčiť. Patrí im naša vďaka, že svoju prácu nerobili formálne a povrchne, ale dali nám pocítiť, že im záleží na každom z nás.
Aj takto môžu skončiť aktivity, do ktorých sa nám ráno nechce...
M. Muránska